Péče na prodej: Jak se práce z lásky stává placenou službou [Care for Sale: How Work out of Love Turns into Paid Service]

Počas posledných dvadsiatich, či tridsiatich rokov môžeme v celom svete (Cox, 2006; Gamburd, 2000; Hondagneu-Sotelo, 2001; Lutz, 2008; Parreñas, 2001) vrátane krajín strednej a východnej Európy (Tkach, 2016) sledovať výrazný nárast dopytu p o platených prácach v domácnosti. S týmto boomom súvisí aj nárast vedeckého záujmu o to, prečo takýto dopyt vzniká, kto poskytuje platené práce v domácnosti a aké sociálne vzťahy sa s nimi spájajú.

Doterajší výskum sa najčastejšie sústreďoval ADéLA SOURáLOVÁ a kolektiv: Péče na prodej: Jak se práce z lásky stává placenou službou [Care for Sale: How Work out of Love Turns into Paid Service] Brno: Munipress, 2017, 249 s.

na vzťahy medzi zamestnávateľkami a pracovníčkami a časté vykorisťovanie pracovníčok v domácnosti (napr. Anderson, 2000; Constable, 1997; Rollins, 1985), prípadne upozorňoval na globálne, triedne, rasové a rodové nerovnosti, v ktorých je platená práca v domácnosti situovaná (Cock, 1980; Ehrenreich, Hochschild, 2003; Tronto, 2002; Uhde, 2009). Menej často si výskumníčky a výskumníci všímajú dopyt a perspektívu zamestnávateľov (napr. Anderson, 2007; Gregson, Lowe, 1994; Macdonald, 2011; Romero, 1992; Triandafyllidou, Marchetti, 2015), alebo dávajú zaznieť hlasom detí, o ktoré sa platené sily starajú (Eldén, 2012, 2016; Souralová, 2015a).

Recenzovaná kniha je jednou z mála publikácií venujúcich sa agentúram, ktoré sú ohnivkom spájajúcim zamestnávateľov s poskytovateľmi platenej starostlivosti. Táto téma je v československom aj medzinárodnom kontexte zriedkavá. Jednou z mála knižných publikácií, ktoré sa zameriavajú špecificky na dopyt vrátane analýzy agentúr je Triandafyllidou a Marchetti (2014). Štúdie na túto tému napísali napríklad Bakan a Stasiulis (1995), Pratt (1997) a prvá autorka recenzovanej publikácie (Souralová, 2012). Péče na prodej tak poskytuje čitateľom nové informácie o formálnej a legálnej platenej starostlivosti a dôležitom aktérovi, ktorý ju sprostredkováva, ale aj konceptualizuje a vytvára po nej dopyt.

Publikácia je výsledkom spolupráce tímu, ktorý pozostáva predovšetkým z mladšej generácie výskumníkov z Katedry sociológie a Ústavu populačných štúdií Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity. Tím viedla Adéla Souralová, ktorá sa téme platenej starostlivosti venuje dlhodobo (Souralová, 2012, 2015a, 2015b). Členmi tímu boli doktorand (Matouš Jelínek) a absolventi sociológie a sociálnej antropológie (Tereza Hronová, Stanislav Makeš, Monika Španielová a Vendula Křivá). Kombinácia skúsenej výskumníčky so začínajúcimi kolegami je sympatická, keďže umožňuje získanie vedeckej a publikačnej praxe absolventom vysokých škôl.

Kniha vyšla v roku 2017 vo vydavateľstve Munipress - vydavateľstve Masarykovej Univerzity. Ambíciou tímu autorov bolo osloviť zároveň odbornú aj neodbornú verejnosť. Vydavateľstvo tento zámer podporilo dizajnom knihy - v publikácii sa snúbi odbornosť s príjemným čítavým jazykom, kvalitným papierom, peknou sadzbou a zaujímavou obálkou. Knihu ilustrovala česká výtvarníčka Vendula Chalánková.

Publikácia j e koncepčne veľmi dobre vypracovaná a je jasné, že autori na koncepcii spoločne pracovali od počiatočnej fázy dizajnovania výskumu až po koncipovanie jednotlivých kapitol - všetci autori si kladú podobné výskumné otázky a používajú rovnaké metódy. Každá kapitola vychádza z desiatich pološtruktúrovaných rozhovorov, ktoré boli podobne koncipované a venujú sa podobným témam. Hlavnou otázkou je, ako sú v prostredí skúmaných subjektov definované poskytované služby. Ďalšie otázky sú orientované na kvalifikáciu pracovníkov v domácnosti a na to, ako popisujú svoju klientelu a chápu vzťahy medzi pracovníkmi a klientmi.

Po krátkom úvode (Adéla Souralová, Tereza Hronová, Stanislav Makeš), ktorý stručne popisuje doterajšie výskumy venované plateným prácam v domácnosti a predstavuje metodológiu výskumu, nasledujú kapitoly venované agentúram sprostredkúvajúcim prácu opatrovateliek detí (Adéla Souralová), miniškôlkam (Monika Španielova), agentúram poskytujúcim starostlivosť o seniorov (Tereza Hronová), či upratovanie (Matouš Jelínek), hodinovým manželom (Stanislav Makeš) a hotelom pre psy (Vendula Křivá a Adéla Souralová).

V kapitole venovanej agentúram poskytujúcim opatrovateľky detí Adéla Souralová ukazuje, ako majiteľky predstavujú svoje agentúry ako subjekty, ktoré poskytujú expertné vedomosti a umožňujú rodičom detí dôverovať profesionálnym službám pestúnok. Kapitola zároveň vysvetľuj e, prečo sa agentúry sústreďujú na české opatrovateľky a prečo sprostredkúvajú predovšetkým služby študentiek.

Nasledujúca kapitola od Moniky Španielovej sa tiež zameriava na platenú starostlivosť o deti, v tomto prípade však na starostlivosť poskytovanú deťom v malých kolektívoch miniškôlok. Podľa Španielovej miniškôlky - na rozdiel od platenej domácej individuálnej starostlivosti o deti - majú predchodcov, ktorými sú jasle a škôlky. V ich kontexte majiteľky vykresľujú miniškôlky ako medzistupeň, ktorý deťom pomôže v prechode od individuálnej starostlivosti poskytovanej doma ku kolektívnej starostlivosti poskytovanej v materských školách.

Tereze Hronovej sa v tretej kapitole venovanej agentúram, ktoré poskytujú starostlivosť o starých ľudí, darí ukázať, že klientmi takýchto agentúr nie sú starí ľudia, ale ich rodiny, ktorým delegovanie starostlivosti umožňuje odpočinok od starostlivosti o ich starnúcich príbuzných.

Štvrtá kapitola, ktorá sa sústreďuje na upratovacie firmy, je spolu s prvou kapitolou argumentačne najsilnejšou časťou knihy. Matouš Jelínek sa v nej zameriava na to, ako agentúry konštruujú svoje služby ako profesionálnu a expertnú činnosť, ktorá sa líši od bežného upratovania. Upratovacie agentúry zároveň reagujú na riziká, ktoré ich klienti spájajú s pobytom cudzej osoby v ich súkromí: snažia sa ich minimalizovať výberom, preškolením a dozeraním na svoj personál. Rovnako ako Tereza Hronová, aj Jelínek konštatuje, že klienti týchto agentúr si kupujú predovšetkým voľný čas.

Stanislav Makeš v piatej kapitole predstavuj e hodinových manželov ako pracovníkov - mužov, ktorí sa venujú plateným domácim prácam bežne považovaným za mužské. Zaradenie tejto kapitoly hodnotím veľmi pozitívne, pretože mužom pracujúcim za plácu v domácnostiach sa venuje len minimum literatúry (napr. Cox, 2013; Kilkey, 2010; Kilkey, Perrons, Plomien, 2013; Palenga-Mölenbeck, 2013).

Posledná kapitola od Veroniky Křivej a Adély Souralovej je o hoteloch pre psy, ktoré ani zahraničná literatúra o delegovaní starostlivosti doteraz nespomína. Autorky v nej ukazujú, ako si majiteľky psích hotelov predstavujú potreby svojej klientely, a to, ako je starostlivosť o psy v propagačných materiáloch prirovnávaná k starostlivosti o ľudí.

Záver napísaný Adélou Souralovou analyzuje spoločné črty všetkých skúmaných typov delegovaných prác spojených so starostlivosťou. Spoločné majú to, že ľudia si pri ich objednávaní kupujú čas, ktorý môžu venovať práci, svojim koníčkom alebo rodine. Autorka konštatuje, že si kupujú starostlivosť, aby sa zo starostlivosti vykúpili. Ďalšími spoločnými črtami týchto prác sú odosobnenosť, formálny a legálny charakter starostlivosti a fakt, že táto starostlivosť je platená. Autorka zdôrazňuje, že „agentúry, ktoré sme skúmali, robia veľký kus práce v tom, že legalizujú to, čo je tradične vykonávané nelegálne (na čierno), a formalizujú neformálne vzťahy medzi tými, ktorí si starostlivosť kupujú, a tými, ktorí ju za peniaze vykonávajú" (s. 223). Zároveň konštatuje, že agentúry na ceste k profesionalizácii a formalizácii starostlivosti ostávajú na pol ceste, pretože vytvárajú prekérne pracovné možnosti.

Prínos tejto knihy dokážeme lepšie posúdiť, ak sa na ňu pozrieme v kontexte ostatných knižných publikácií, ktoré sa týkajú platenej starostlivosti v Česku a na Slovensku. Au pair od Zuzany Búrikovej a Daniela Millera (2010) a Crossborder Care: Lessonsfrom Central Europe od Miloslava Bahnu a Martiny Sekulovej (2019) sa venujú ženám zo Slovenska, ktoré pracujú ako pracovníčky v domácnosti v zahraničí. Obe knihy sa sústreďujú na formálnu starostlivosť, ktorá je poskytovaná v rámci konkrétnych národných a medzinárodných legálnych schém, pričom Búriková a Miller sledujú starostlivosť o deti a domácnosť vo Veľkej Británii a Bahna a Sekulová starostlivosť o seniorov v Rakúsku. Ostatné publikácie sa venujú platenej starostlivosti priamo v Česku alebo na Slovensku.

Útla brožúrka Migrantky a nájemná práce v domácnosti v České republice od Petry Ezzeddine a kolektívu (Ezzeddine a kol., 2014) sa sústreďuje na migrantkami vykonávané práce v domácnosti, starostlivosť o deti a starých ľudí. Táto práca je koncipovaná ako prvý výkop - uvádza čitateľov do problematiky a mapuje situáciu v Česku. P ublikácia j e prvou lastovičkou, ktorá ukazuje, že Česko sa stalo krajinou dopytu po platených prácach v domácnosti a minimálne Praha a jej okolie (kde bola vyplnená väčšina dotazníkov) sú súčasťou globálnych reťazcov starostlivosti (Hochschild, 2000; Parreñas, 2000; Yeates, 2012). Konceptuálne táto publikácia zodpovedá dominantnému diskurzu o platených prácach v domácnosti - sústreďuje sa na migrantky, ich vykorisťovanie a nerovné hierarchické vzťahy, v ktorých sú platené práce v domácnosti situované. Po úvodnej teoretickej štúdii od Petry Ezzedine a Lenky Pavelkovej v nej nájdeme mediálnu analýzu platenej práce v domácnostiach od Evy Brabcovej a analýzu cudzineckej legislatívy týkajúcej sa pracovníčok v domácnosti z pera Magdy Faltovej. Najobsiahlejšia kapitola od Petry Ezzeddine a Viléma Semeráka vychádza z dotazníkového výskumu a j e prvým kvantitatívnym výskumom zameraným na sociálnu situáciu migrantiek pracujúcich v domácnosti v Česku.

Aj prvotina Adély Souralovej New Perspectives on Mutual Dependency in Care-Giving (2015b) sa venuje platenej domácej starostlivosti o deti v Česku. Autorka si však vybrala situáciu, ktorú doteraj šie výskumy zameriavaj úce sa na migrantky pracujúce pre domácnosti v cieľových krajinách migrácie ignorovali: Souralová skúma situáciu, v ktorej české pestúnky poskytujú starostlivosť o deti vietnamským migrantkám. Souralová sa neuspokojuje s objavením „čiernej labute" v starostlivosti o deti (t. j. starostlivosť neposkytujú migrantky miestnym ženám, ale naopak), ale prináša nový koncept vzájomnej závislosti v poskytovaní starostlivosti, ktorý jej umožňuje pozrieť sa na vzťahy medzi zamestnávateľkami a pracovníčkami bez používania konceptu vykorisťovania.

Jedinou knihou, ktorá skúma najímanie pracovníčok v domácnosti na Slovensku, je môj text K deťom a na upratovanie: podoby platenej práce v domácnosti (Sekeráková Búriková, 2017). Kniha analyzuje dopyt po platených domácich prácach a starostlivosti o deti a venuje sa formálnemu aj neformálnemu trhu, pričom mapuje poskytovanie platených domácich prác miestnymi ženami, nie migrantkami.

Z tejto sumarizácie vidíme, že Péče na prodej je okrem mojej publikácie (Sekeráková Búriková, 2017) jedinou v Česku a na Slovensku, ktorá sa sústreďuje na platenú starostlivosť neposkytovanú migrantkami. Toto zameranie výskumu p ovažuj em za dôležité, pretože ukazuj e, že kolektív autorov sa nedal uniesť dominantným diskurzom v prácach o platenej starostlivosti, dôkladne pozná a dôsledne sleduje české prostredie, v ktorom sú mimo Prahy hlavným zdrojom platenej práce v domácnostiach miestne ženy. Zmapovanie situácie, v ktorom ako pracovníčky v domácnosti nepracujú migrantky je samo o sebe prínosný činom. Rovnako pozitívne hodnotím zameranie sa na formálne a legálne poskytovanú starostlivosť, konkrétne na agentúry. Ako som už spomenula, aj v medzinárodnom kontexte sú analýzy tejto tematiky zriedkavé, takže kniha nám poskytuj e vzácny vhľad do toho, ako starostlivosť organizujú a koncipujú ekonomické subjekty sprostredkúvajúce kontakty medzi zamestnávateľmi a poskytovateľmi starostlivosti.

Za ďalšie pozitívum považujem celkovú koncepciu knihy. Z knihy cítiť skúsenú ruku prvej autorky a editorky, ktorá systematicky vedie celý kolektív od dizajnovania výskumu po organizáciu jednotlivých kapitol. Výsledkom nie je bežná znôška kapitol, kde si každý autor „píše to svoje", ale umne zosúladený celok, v ktorom sa každá kapitola snaží na základe rovnakých použitých metód zodpovedať na podobné otázky.

Vidíme, že predošlé publikácie sa venujú buď len jednému typu platených prác v domácnosti, napr. starostlivosti o seniorov (Bahna, Sekulová, 2019) alebo o deti (Souralová, 2015), prípadne sa venujú len prácam, ktoré sú kultúrne kódované ako ženské (starostlivosť o deti a domáce práce) (Búriková, Miller, 2010; Ezzeddine a kol., 2014; Sekeráková Búriková, 2017), alebo sa venujú len jednému typu pracovníčok v domácnosti (Bahna, Sekulová, 2019; Búriková, Miller 2010). Péče na prodej je priekopnícka v tom, že si všíma aj iné reprodukčné a emočné práce (starostlivosť o zvieratá) a nesústreďuje sa len na pracovníčky v domácnosti, ale aj na pracovníkov-mužov (hodinoví manželia). Publikácia sa venuje témam, ktoré v našom prostredí (a v prípade psích hotelov ani v zahraničí) ešte spracované neboli, a jej veľkým pozitívom je, že sleduje viaceré typy platených prác v domácnosti zároveň a systematicky hľadá, čo majú spoločné.

Tu sa však dostávame k j edinému miernemu nedostatku knihy, a tým je záver. Hoci autorka v závere ukazuje, že pri najímaní rôznych typov starostlivosti si klienti agentúr sprostredkúvajúcich prácu pestúnok, upratovačiek a opatrovateliek seniorov, miniškôlok, hodinových manželov a psích hotelov kupujú čas, nevyužíva dostatočne analytické možnosti, ktoré toto zistenie poskytuje. V posledných rokoch mnohí antropológovia analyzujú prepojenie medzi fungovaním kapitalizmu a vnímaním času (Bear, 2016). Kupovanie času si priam žiada analýzu v kontexte týchto prác. Podobne analyticky nevyužitá je aj možnosť viac pracovať s témou outsourcingu intímneho života (Hochshild, 2012), ktorý je, podobne ako téma času, len spomenutý. Domnievam sa, že dôvodom pre menšiu ambicióznosť záveru je snaha urobiť knihu menej náročnou a zaujímavejšou pre širšiu verejnosť - ale tieto témy predsa mohli byť rozobrané podobne čítavým spôsobom ako jednotlivé kapitoly.

V každom prípade však ide o veľmi kvalitnú a v mnohých ohľadoch priekopnícku publikáciu, ktorá je nevšedná nielen v domácom prostredí, ale aj v kontexte zahraničných prác. Poteší všetkých, ktorí sa odborne, či len tak - zo zvedavosti - zaujímajú o starostlivosť (prípadne niektorý jej typ), jej komodifikáciu a premeny v súčasnej spoločnosti.

ZUZANA SEKERÁKOVÁ BÚRIKOVÁ,

Katedra sociologie, Fakulta sociálních studií, Masarykova univerzita v Brne

References

LITERATÚRA

Anderson, B. (2000). Doing the dirty work?: The global politics of domestic labour. London: Zed Books.

Anderson, B. (2007). A very private business: Exploring the demand for paid domestic workers. European Journal of Womens Studies, 14(3), 246-264.

Bakan, A. B., Stasiulis, D. K. (1995). Making the match: Domestic placement agencies and the racialization of women's household work. Signs, 20(2), 303-335.

Bear, L. (2016). Time as technique. Annual Review of Anthropology, 45(29), 1-16.

Búriková, Z, Miller, D. (2010). Au pair. Cambridge: Polity.

Cock, J. (1980). Maids and madams: Domestic workers under apartheid. London: Women's Press.

Constable, N. (1997). Maid to order in Hong Kong: Stories of Filipina workers. Ithaca, London: Cornell University Press.

Cox, R. (2006). Servant problem: Domestic employment in a global economy. London: I. B. Tauris.

Cox, R. (2013). The complications of 'hiring a hubby': Gender relations and the commoditization of home maintenance in New Zealand. Social & Cultural Geography, 14(5), 575-590.

Ehrenreich, B., Hochschild, A. R. (Ed.) (2003). Global woman: Nannies, maids and sex workers in the new economy. London: Granta.

Eldén, S. (2012). Inviting the messy: Drawing methods and 'children's voices'. Childhood, 20(1), 66-81.

Ezzeddine, P. a kol. (2014). Migrantky a nájemná práce v domácnosti v České republice. Praha: Sdružení pro integraci a migraci.

Gamburd, M. R. (2000). The kitchen spoon's handle: Transnationalism and Sri Lanka's migrant housemaids. New York: Cornell University Press.

Hochschild, A. R. (2000). Global care chains and emotional surplus value. In: W. Hutton, A. Giddens (Ed.), On the Edge: Living with Global Capitalism. London: Jonathan Cape (s. 130-146).

Hondagneu-Sotelo, P. (2001). Doméstica: Immigrant workers cleaning and caring in the shadows of affluence. Berkeley, Los Angeles, London: University of California Press.

Gregson, N., Lowe, M. (1994). Servicing the middle classes: Class, gender and waged domestic labour in contemporary Britain. London: Routledge.

Hochschild, A. R. (2012). The outsourced self. New York: Picador.

Kilkey, M. (2010). Men and domestic labor: A missing link in the global care chain. Men and Masculinities, 13(1), 126-149.

Kilkey, M., Perrons, D., Plomien, A. (2013). Gender, migration and domestic work: Masculinities, male labour and fathering in the UK and USA. Houndmills Basingstoke: Palgrave Macmillan.

Lutz, H. (Ed.). (2008). Migration and domestic work: A European perspective on a global theme. Aldershot: Ashgate.

Macdonald, C. L. (2011). Shadow mothers: Nannies, au pairs, and the micropolitics of mothering. Berkeley: University of California Press.

Palenga-Mölenbeck, E. (2016). Unequal fatherhoods: Citizenship, gender, and masculinities in outsourced 'male' domestic work. In: B. Gullikstad, G. K. Kristensen, P. Ringrose (Ed.), Paid migrant domestic labour in a changing Europe: Questions of gender equality and citizenship. Houndsmill, Basingstoke: Palgrave Macmillan (s. 217-243).

Parreñas, S. R. (2000). Migrant Filipina domestic workers and the international division of reproductive labor. Gender & Society, 14(4), 560-580.

Parreñas, S. R. (2001). Servants of globalization: Women, migration and domestic work. Stanford, Calif.: Stanford University Press.

Pratt, G. (1997). Stereotypes and ambivalence: The construction of domestic workers in Vancouver, British Columbia. Gender, Place and Culture: A Journal of Feminist Geography, 4(2), 159-178.

Rollins, J. (1985). Between women: domestics and their employers. Philadelphia: Temple University Press.

Romero, M. (1992). Maid in the U.S.A. New York: Routledge.

Sekeráková Búriková, Z. (2017). K deťom a na upratovanie: podoby platenej práce v domácnosti. Brno: Muni Press.

Souralová, A. (2012) „Nekupujete si lásku, kupujete si službu": (Re)konstrukce péče o děti v prostředí agentur na hlídání, Gender, rovné příležitosti, výzkum, 13(1), 33-41.

Souralová, A. (2015a). „Můžeš prostě říct, že máš babičku": Vietnamské děti, české babičky a význam prarodičovství v jejich biografiích. Sociologický časopis/Czech Sociological Review,51(5), 815-844.

Souralová, A. (2015b). New perspectives on mutual dependency in care-giving. Farnham: Ashgate.

Tkach, O. (Ed.). (2016). Special issue on domestic workers in the countries of Central Eastern Europe and former Soviet Union: Postsocialist migrations and inequalities. Laboratorium: Russian Review of Social Research, 8(3).

Tronto, J. (2002). The 'nanny' question in feminism. Hypatia, 17(2), 34-51.

Uhde, Z. (2009). K feministickému pojetí péče jako kritické kategorie sociální nerovnosti. Sociologický časopis/Czech Sociological Review, 45(1), 9-29.

Triandafyllidou, A., Marchetti, S. (Ed.). (2014). Employers, agencies and immigration: Paying for care. Farnham/Burlington: Ashgate.

Yeates, N. (2012). Global care chains: A stateof-the-art review and future directions in care transnationalization research. Global Networks, 12(2), 135-154.