Liptovská Teplicka od druhej polovice 20. storocia

Abstract

To, samozrejme, vyzadovalo od autorov vol'bu iného prístupu pri vÿbere, struktúrovaní a analÿze javov, nez na aké bol ëitatel' navyknutÿ pri starsích národopisne koncipovanÿch monografiách obci. Na druhej strane, v reliktovej, stále este tradicionalistickej obci, akou je Liptovská Tepliëka, kde sa dala predpokladat' urëità zotrvaënost' sociokultúrnych procesov, pretrvâvanie niektorÿch praktík, institúcií, obradového systému bolo celkom prirodzené, ze sa autori tematicky neodstrihli od predchádzajúcich poznatkov a zisteni a pri vÿbere niektorÿch javov a ich zaradeni do monografie im ako vhodné empirické, ale aj metodické vÿchodisko poslú2ila práve staráia monografía z roku 1973 - rovnako ako niektoré etnografické príspevky starsieho dáta. Po druhej stati z pera tej istej autorky, ktorá prinááa informácie o pozornosti, akej sa obci dostalo od známych fotografov a filmárov (Martin Martinéek, Duáan Hanák), etnografov a folkloristov, ale i miestnych rodákov, masovÿch a elektronickÿch médií, nasleduje príspevok Jaroslava Cukana o torn, ako sa kontakty obyvatel'ov Liptovskej Teplicky s blízkym ci vzdialenejáím okolím stali formujúcim cinitel'om miestnej kultúry. Experiment, ako pristúpit' k písaniu lokálnej monografie vo fáze rychlo postupujúcej sociálnej a ekonomickej reÝtrukturalizácie slovenského vidieka, autorom vcelku úspeâne vyÝiel: aj napriek istym slabinám - zmienila som sa o nich v úvode recenzie - sa autorom podarilo vyhmataf ohnivká problémov, ktoré sú vo vÝeobecnosti pre slovensky vidiek kl'úcové - zladenie lokálnej a trhovej ekonomiky, hl'adanie balansu medzi zachovaním miestneho prírodného a kultúrneho kapitálu a jeho adekvátnym uplatnením v globálnych podmienkach trhu, vyuÝitie miestnej tradície a kultúry ako cinitela stmel'ujúceho sociálne tkanivo komunity, silná rola miestnych inãtitúcií a V neposlednom rade hladanie modu vivendi spoluÝitia medzi rozdielne kultúrne profilovanou majoritou a rómskym obyvatel'stvom.

ZUZANA BENUSKOVA a kol.: Liptovská Teplicka od druhej polovice 20. storocia Univerzita Konstantina Filozofa v Nitre, Nitra 2013, 303 s.

Po âtyridsiatich rokoch od vydania národopisnej monografie v roku 1973 sa Liptovská Tepliëka opât' dostala do hl'adâëika pozornosti etnológov. V roku 2013 vysla o tejto obci, vo verejnom povedomí aj dnes stále vnímanej ako "rázovitá", monografía, ktorá zachytáva priebeh jej sociálnych a kultúrnych premien v ëasovom úseku druhej polovice 20. storoëia. Vznikla pod zastresením vedeckej grantovej agentúry VEGA z iniciatívy Katedry etnológie a etnomuzikológie v Nitre. Vÿskumne a autorsky do nej prispeli aj d'alsie dve pracoviská: Katedra manazmentu kultúry a turizmu FFUKF v Nitre a Katedra mimoeurópskej etnológie FF UCM vTrnave.

Ciel'om kolektívu bolo vyboëif z tradiënej mustry písania vlastivednÿch monografií - napokon vyáadovalo to u¿ samotné sústredenie sa na ëasovÿ vÿsek druhej polovice 20. storoëia, teda prevazne obdobie socializmu a postsocializmu - obe sa v európskej etnológii vyprofilovali ako osobité analytické kategórie a samostatné oblasti stúdia. Turbulentné sociopolitické zmeny, ktoré ich sprevádzali na makroúrovni, nemohli ostaf bez odozvy na mikroúrovni rurálnych lokálnych komunít, bez odrazu na kvalite kaádodenného zivota, beznÿch aktivitách a sociálnych vzt'ahoch, kultúrnych procesoch. To, samozrejme, vyzadovalo od autorov vol'bu iného prístupu pri vÿbere, struktúrovaní a analÿze javov, nez na aké bol ëitatel' navyknutÿ pri starsích národopisne koncipovanÿch monografiách obci. Na druhej strane, v reliktovej, stále este tradicionalistickej obci, akou je Liptovská Tepliëka, kde sa dala predpokladat' urëità zotrvaënost' sociokultúrnych procesov, pretrvâvanie niektorÿch praktík, institúcií, obradového systému bolo celkom prirodzené, ze sa autori tematicky neodstrihli od predchádzajúcich poznatkov a zisteni a pri vÿbere niektorÿch javov a ich zaradeni do monografie im ako vhodné empirické, ale aj metodické vÿchodisko poslú2ila práve staráia monografía z roku 1973 - rovnako ako niektoré etnografické príspevky starsieho dáta.

K obsahu a tematickej skladbe monografie: nie je koncipovaná tak, aby zachytila obraz zivota a kultúry obce v celistvom a proporcnom zábere. Bÿva to nakoniec ústupok, ku ktorému sú zostavovatelia nútení pristúpif pri vÿstupoch váéáiny monograficky cielenÿch projektov VEGA, kde satreba prispósobit' skladbe tímu a zmierit' sa s tÿm, ze isté témy treba vypustit' z jednoduchého dóvodu, ze nie sú ludia, ktorí by ich pokryli. Tak napríklad: iste by k pochopeniu zmien kultúrneho sveta Liptovskej Teplicky vel'mi prispela chÿbajùca kapitola o materiálnej a vizuálnej kultúre. Modernizacné zmeny, technologickÿ pokrok, rozáirovanie globálnej siete rapídne zasiahli práve predmetovÿ svet slovenského vidieka, zrkadlili sa v zmenách konzumácie, bÿvania, odievania, stravovania a podobne. Daláí príklad tematickej medzerovitosti je viditel'nÿ v kapitolách venovanÿch obycajom a obradom. ZatiaF co vel'kÿ priestor je venovanÿ ich premenám spojenÿm s narodením, ci svadbou, celkom vypadlo úmrtie. Úskalím, pred ktorÿm stojí zostavovateF, je tiez nájdenie vyvázeného balansu medzi rozdielnym prístupom autorov k interpretácii ziskanÿch empirickÿch poznatkov, ktorÿch kvantita a kvalita je opâf od vÿskumnika k vÿskumnikovi odlisná. V monografii o Liptovskej Teplicke to poznaëilo proporcnost' v zastúpení jednotlivÿch tém. Kapitola Margity Jágerovej "Dieta v kontexte rodinného a ákolského ¿ivota" je oproti inÿm témam prílis obsiahla. Problematiku regionálneho àkolstva orientovaného na spoznávanie miestnych specifík lokâlnej historie, tradicnej kultúry, prirodného prostredia, na ktoré kladie v texte akcent, poníma na rozdiel od autorov inÿch kapitol v àirokom celoslovenskom kontexte. A¿ od neho potom prechádza k opisu a analÿze miestnej situácie v Liptovskej Tepliéke.

Vyssie spomenuté úskalia, z nich prameniacu mozaikovitost' a istù nekonzistentnost' publikácie, pripúát'a i sama zostavovatel'ka. Aj napriek tomu vsak kniha o Liptovskej Teplicke prinááa cennú a objavnú sondu do mechanizmov premien sociálneho a kultúrneho sveta vidieckeho spolocenstva druhej polovici 20. storocia.

O Corn pojednáva? Prvé dve kapitoly Zuzany Beñuákovej prinááajú sumár základnÿch faktografickÿch údajov o obci, o jej prírodnÿch danostiach, komunikacnej dostupnosti, sídelnej izolovanosti, zamestnaneckej átruktúre, demografickej krivke, ktorej stabilitu udr¿uje rozrastajúca sa rómska komunita, urbanistickom a stavebnom rozvoji, kultúrnom a spoloéenskom ¿ivote a inátitúciách, ktoré doñ vstupujú, spociatku sl'ubne sa rozvíjajúcom turizme zalo¿enom na vybudovaní ly¿iarskeho centra a prícinách jeho útlmu. Sú to údaje, ktoré potom nájdeme votkané a rozvité aj v texte d'aláích kapitol podía toho, akú úlohu hrajú v kontexte sledovanÿch javov.

Po druhej stati z pera tej istej autorky, ktorá prinááa informácie o pozornosti, akej sa obci dostalo od známych fotografov a filmárov (Martin Martinéek, Duáan Hanák), etnografov a folkloristov, ale i miestnych rodákov, masovÿch a elektronickÿch médií, nasleduje príspevok Jaroslava Cukana o torn, ako sa kontakty obyvatel'ov Liptovskej Teplicky s blízkym ci vzdialenejáím okolím stali formujúcim cinitel'om miestnej kultúry. Prinááa objavnÿ prienik do toho, ako sa vzt'ahy clenov pôvodne rezidencne a komunikacne izolovanej, orientáciou na samozásobitel'stvo socio-ekonomicky uzavretej vidieckej komunity, praktizujúcej endogamiu eáte v prvej polovici 20. storoéia, stali postupne, pod silnejúcimi vplyvom modernizacnÿch a globalizaénÿch procesov, coraz viac sociálne otvorenejáími. Súbe¿ne s tÿm sa váak nezotrelo vnímanie potenciálu lokálnych hodnôt, ci u¿ v tradicnÿch alebo sùcasnÿch podobách komunitného ¿ivota.

Kapitola Kataríny Novákovej a Petra Lauéíka je venovaná zamestnaniam obyvatel'ov Liptovskej Teplicky v druhej polovici 20. storocia. Povedla tradicnÿch, v minulosti prevládajúcich foriem zamestnaní - vysokohorského málo vÿnosného pol'nohospodárstva, dobytkárstva a ovéiarstva, lesného hospodárstva, ktoré ako zdroj ob¿ivy - hoci v znacne redukovanej podobe - stále pretrvávajú, sa crtajú nové pracovné mo¿nosti spojené s rozvojom turizmu, agroturistiky, ekologického pol'nohospodárstva a pracovnÿmi príle¿itost'ami v zahranicí. Autori poukazujú aj na komplikácie, ktoré nastali po ich spociatku optimistickom rozbehu - z pozície malÿch podnikatelbv sa dá mimo vel'kÿch centier tu- ristického ruchu t'azko vyzit', chod vel'mi dobre fungujúceho miestneho PPD orientovaného na vyrobu kvalitnÿch bioproduktov by bol t'azko moznÿ bez dotácií, po vstupe Slovenska do EÚ strácajú na atraktivite a financnej vÿhodnosti práce v zahranicí.

Rómska komunita vo vzt'ahu k majorité - tak znie nadpis d'alsej kapitoly. Zuzana Beñusková v nej s etnologickou senzibilitou nacrtáva, ako sa pod zdanlivÿm povrchom nekonfliktného spoluzitia a bezproblémovÿch vzt'ahov rysujú profily dvoch kultúrne separovanÿch sociálnych svetov, ktoré sice jestvujú vedl'a seba, ale zriedkavo sa prepájajú. Poukazuje na oblasti, v ktorÿch exklúzia Rómov vystupuje najvypuklejsie - priestorovo-sídelne je vyjadrená v bÿvani, v zùzenÿch moznostiach nájst' si prácu, pozorovaf ju aj vo vzt'ahu k nábozenstvu, v skole - v tom, ako sa deti medzi sebou diferencujú na bielych a ciernych, v kultúrnom zivote - rómske kapely hrajú skôr pre svojich v osade, na dedinské zábavy Rómovia nechodia. Majorita zas s obavami sleduje od 60. rokov stále stúpajúcu krivku nárastu rómskej populácie. Vzájomná nedóvera a pocity ohrozenia medzi majoritou a minoritou sú zrejmé.

V obci so silnou prevahou obyvatel'ov rímskokatolíckeho vierovyznania je cirkev stále vÿznamnou institúciou. V rebrícku dóveryhodnosti obecnÿch institúcií stojí na prvej priecke. Je preto pochopitel'né, ze previazanost' cirkevného a obcianskeho zivota sa vníma ako prirodzená. "Svetské sa sakralizuje a sakrálne profanuje" konstatuje Zuzana Beñuáková v kapitole o cirkevnÿch organizáciách a nâbozenskÿch aktivitách.

Predmetom pozornosti Margity Jágerovej sú dve prostredia zásadne formujúce zivot diet'at'a - skola a rodina. Z nich autorka vácsí priestor venuje skole - predovsetkÿm aplikácii regionálnej vÿchovy, formujúcej vzt'ah deti k prostrediu, v ktorom 2ijú, k miestnej histórii a kultúrnym tradíciám a k tomu, ako by mali byt' takto nasmerované aktivity ákoly infiltrované do kultúrneho zivota obce. DalSiu éast' venuje âkolskÿm obyéajom, najmá rozlùckovÿm slávnostiam, kde opät' upozorñuje na separacnÿ syndróm lisiad rómske deti od majoritnÿch. V pasázach venovanÿch prostrediu rodiny nezachádza do hlbsej analÿzy vÿchovy vsúcasnej vidieckej rodine. Pozornost' koncentruje opät' na obycaje viazané so ¿ivotnÿmi medzníkmi diet'at'a. Signalizujú jeho prijatie do rodiny, cirkevného a dedinského spoloéenstva (krstiny, prijímanie, birmovka).

Logicky na predchádzajúcu kapitolu nadväzuje kapitola o svadbe od Anny Kasanovej. Zachytáva prvky svadobného obradu a ich premeny od 50. rokov minulého storoéia s dôrazom na stav v rokoch 2010 - 2013. Z toho je zjavné, ako sa póvodná paradigma obradovÿch prvkov preskupuje v prospech prvkov zvÿrazhujùcich estetickú, reprezentatívnu ci zábavnú stránku svadobného obradu a ako sa pritom stmel'ujú do jedného organizmu kontinuitne pretrvávajúce lokálno-tradicné prvky s prvkami celkom novÿmi, prevzatÿmi rôznymi kanálmi zvonka.

Na podobné prelínanie autentickÿch lokàlno-obyéajovÿch prvkov s novÿmi, zvâéàa institucionálne udrzovanÿmi alebo novozavedenÿmi, upozorñuje aj Ladislav Lenovskÿ vo svojom príspevku o kalendárnych obycajoch v kontexte folklorizmu. Ukazuje, ako aktívne sa do ich organizovania vkladajú miestne institúcie a agilní jednotlivci: folklórna skupina, detskÿ folklórny súbor, skola, regrúti - napriek zruseniu povinnej vojenskej sluèby je pozoruhodné, ako si inátitúcia reg- rútstva stále uchováva sociálne stmelujúcu silu. Pripomína tieÝ, ako Ýivotnosti lokálnych obycajovych tradícii nahrávajú aj spolocenské poÝiadavky "zvonku".

Jana Ambrózová vo svojom prispevku vystiÝne zakreslúje vyvojovú krivku kvalitatívnych premien instrumentálnej hudby majoritnich, ako aj rómskych nástrojovych zoskupení i sólovej nástrojovej tradície - tak, ako sa crtala na pozadi meniaceho sa sociokultúrneho kontextu. Porovnáva pritom najstarÝie terénne dáta so súcasnymi. Nezostáva iba pri tradicnych folklórnych zoskupeniach, vsíma si aj nové instrumentálne formy (rompopové telesá, moderné nástrojové ansámble) a poukazuje na previazanost' muzicírovania a vyberu hernych prileÝitosti so spolocenskym dianím v obci i mimo nej.

O tom, ako hodnotia kvalitu miestneho Ýivota a V com vidia rozvojovy potenciál obce obyvatelia Liptovskej Tepliéky, pojednáva kapitolaZuzany BehuÝkovej. Kombinuje pritom empirické poznatky kvalitativneho vyskumu s kvantitatívnymi údajmi ziskanymi pomocou dotazníkovej sondy. Otázky dotazníka, kladené v ãkále moÝnosti hodnotiacich odpovedi od pozitivnych po negativne, poskytujú obraz o názoroch a oéakávaniach a hodnotách, ktoré obyvatelia lokálnej komunity pripisujú urcitym sociálnym vzt'ahom - statusovym rolám danym majetkovymi rozdielmi, nezamestnanost'ou, chudobou, odliÝnost'ou na osi Rómovia a majorita; vzájomnej kooperácii zaloÝenej na rodinnych, príbuzenskych ci susedskych vzt'ahoch. Zist'ujú mieru dôveryhodnosti sociálnych inÝtitúcií pôsobiacich v obci. Vyslovujú sa ku kladom a záporom Ýivot a v obci.

Témou posledného prispevku boli otázniky okolo potenciálu vyuÝitia kultúrneho dedicstva s akcentom na tradicnú architektúru V súdasnom turizme a chalupárstve. Jej autor Michal KarpaÝ konÝtatuje, Ýe obec ho pre zvyÝenie atraktivity miestneho cestovného ruchu nevyuÝiva naplno, aj ked' si z architektonického hládiska stále uchovala jedinecnost' - napriek tomu, Ýe jej vzhl'ad - podobne ako vzhl'ad vacÝiny vidieckych lokalit na Slovensku - silne poznacila nekoncepcná modernizácia, v súcasnosti aj nie vÝdy s citom realizované renovácie a rekonÝtrukcie. Autor vidi práve v posilñovaní reÝpektu k Specifikám pamiatkovych hodnôt miestnej tradicnej architektúry v súlade s poÝiadavkami kultúrneho turizmu jednu z perspektivnych eiest rozvoja obee.

Experiment, ako pristúpit' k písaniu lokálnej monografie vo fáze rychlo postupujúcej sociálnej a ekonomickej reÝtrukturalizácie slovenského vidieka, autorom vcelku úspeâne vyÝiel: aj napriek istym slabinám - zmienila som sa o nich v úvode recenzie - sa autorom podarilo vyhmataf ohnivká problémov, ktoré sú vo vÝeobecnosti pre slovensky vidiek kl'úcové - zladenie lokálnej a trhovej ekonomiky, hl'adanie balansu medzi zachovaním miestneho prírodného a kultúrneho kapitálu a jeho adekvátnym uplatnením v globálnych podmienkach trhu, vyuÝitie miestnej tradície a kultúry ako cinitela stmel'ujúceho sociálne tkanivo komunity, silná rola miestnych inãtitúcií a V neposlednom rade hladanie modu vivendi spoluÝitia medzi rozdielne kultúrne profilovanou majoritou a rómskym obyvatel'stvom.